Nachádzate sa: Úvod > Choroby > Neurologické > Závrat je alarmom, že sa niečo deje

Závrat je alarmom, že sa niečo deje

Závrat (porucha rovnováhy) predstavuje v klinickej medicíne druhý najčastejší príznak (po bolestiach hlavy), že niečo s nami “nie je v poriadku”. Závraty sužujú 20 až 30 % populácie.

Pocity neistoty, tackania, nadskakovania, vznášania sa pri chôdzi, nevoľnosť, zvracanie, bolesť hlavy, rozmazané videnie, a neraz aj pískanie v ušiach… To všetko – a niekedy oveľa viac – zažívajú ľudia pri závratoch. V skupine seniorov udáva závraty každý druhý pacient.

Okrem otorinolaryngologickej špecializácie, predstavujú závraty veľkú skupinu problémov aj v neurológii. O závratoch sme sa zhovárali s prof. MUDr. Petrom Kukumbergom, PhD., prednostom II. neurologickej kliniky LF UK a UN v Bratislave.


Pán profesor, môžeme závrat považovať za chorobu?

V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že závrat nie je samostatné ochorenie, ale len symptóm určitej choroby. Aj preto je dôležité, aby sme tieto stavy nepodceňovali. Závraty môžu vznikať ako dôsledok ochorenia ktorejkoľvek časti vestibulárneho aparátu vnútorného ucha, aparátu, ktorý je zodpovedný za udržiavanie rovnováhy – táto „časť“ závratov patrí do kompetencií ušno-nosovo-krčného lekárstva, teda ORL. Ale závraty môžu mať aj neurologické príčiny, čo je už parketa neurológie.

Veľkú skupinu závratov však môžu spôsobovať aj nevestibulárne príčiny, napríklad rôzne srdcovo-cievne ochorenia, ateroskleróza, diabetes mellitus a podobne.

Čo je závrat a ako vzniká?

Pacienti popisujú závrat ako ilúziu pohybu vlastného tela alebo okolia, a to bez adekvátneho vonkajšieho podnetu. Aj keď „svet stojí“, pacient má pocit, že sa točí okolie okolo neho, alebo sa, naopak, točí on. V organizme máme vytvorený dômyselný systém na udržanie rovnováhy a stability v priestore, ktorý je založený na spolupráci zraku, vestibulárneho aparátu vnútorného ucha, sluchu a orgánov citlivosti v svaloch a kĺboch. Signály z týchto periférnych analyzátorov sú spracovávané v centrálnej časti ústrojenstva rovnováhy, teda v mozgu. Zjednodušene povedané, pocit závratu vzniká vtedy, ak sú signály z periférie neadekvátne, či zle vyhodnotené “v centre”, alebo ak sú (z rôznych dôvodov) poškodené zodpovedajúce štruktúry v mozgu, resp. môže ísť o kombináciu oboch príčin.

Je dôležité, aby sme odlišovali príčiny vzniku závratu?

Je to veľmi dôležité – pretože kým závrat, ktorý je dôsledkom porušenia, či ochorenia na úrovni vnútorného ucha, nie je život ohrozujúci stav, závraty, ktoré majú neurologickú príčinu, môžu byť signálom náhlej cievnej príhody, či nádoru, alebo iného ochorenia na úrovni centrálneho nervového systému.

Podľa charakteristiky závratov, sa dá v diagnostike veľmi jednoznačne odlíšiť, či ide o periférnu, alebo centrálnu poruchu rovnováhy. Pri periférnej poruche, keď dochádza k poruchám rovnováhy na úrovni vnútorného ucha alebo vestibulárneho nervu, sa objavujú závraty, ktoré bývajú náhle a prudké. Tie trvajú sekundy až minúty, príležitostne hodiny, a zhoršujú sa so zmenou polohy tela. Pacient pociťuje ťah na jednu stranu, závraty sprevádza nevoľnosť, zvracanie, charakteristický pohyb očných buliev, môžu sa objaviť poruchy sluchu, vrátane tinitu (hučania, pískania v ušiach).

Závraty spôsobené na úrovni poruchy centier rovnováhy v mozgu – v mozočku, mozgovom kmeni, talamuse, či kôre – sú zasa typické v tom, že majú dlhšie trvanie, nie sú pri nich prítomné poruchy sluchu, ich intenzita je miernejšia, a nevplýva na ne poloha tela. Pacient sa vyznačuje neistou chôdzou, pocitmi plávania v priestore, poruchami videnia, a zvyčajne sú prítomné aj iné neurologické príznaky.

Ktorá časť mozgu je zodpovedná za to, že v živote stojíme „pevne na vlastných nohách“?

Nervové dráhy vedú impulz z vestibulárneho aparátu vnútorného ucha – mimochodom, jedného z najkomplikovanejších ústrojenstiev nášho organizmu – od mozgového kmeňa, cez štruktúry mozgu, až do mozgovej kôry. Informácie z vnútorného ucha sú spracovávané v jadrách mozgového kmeňa, ktorý je umiestnený v tzv. zadnej lebečnej jame (je fylogeneticky najstaršou štruktúrou mozgu, umne ukrytou pod mozgovými pologuľami, z oboch strán lemovanou mozočkom). Nachádzajú sa v nej životne dôležité centrá nielen na udržiavanie rovnováhy, ale aj centrá dýchania, regulácie činnosti srdca, striedania rytmu spánku a bdenia a pod. A pretože tieto mozgové štruktúry sú komplikovane prepojené, závrat môže byť aj signálom poškodenia ktorejkoľvek časti mozgu – mozgových dráh, mozočka, mozgového kmeňa, mozgovej kôry.

Čo čaká na pacienta pri diagnostickom vyšetrení?

Na odlíšenie, či ide o periférny závrat, spadajúci do kompetencie ORL špecialistov, alebo o závrat neurologickej príčiny, je dôležitá spolupráca odborníkov z oboch odborov. Pri neurologickom vyšetrení sú zásadné dve veci: dôkladná anamnéza a vstupné neurologické vyšetrenie. Zobrazovacia technika je nesmierne dôležitá a užitočná až v tom prípade, keď už vieme, že závraty majú neurologický charakter – aby sme zistili, akého charakteru je porucha (lézia).

Uvediem príklad: neurológ vie (zo základného vyšetrenia) usúdiť, že ide o poškodenie mozočka. Zobrazovacie metódy – magnetická rezonancia a počítačová tomografia – mu ukážu, či ide o náhlu cievnu príhodu, nádor, alebo o následky úrazu.


Tomografické vyšetrenie

Prečo bývajú závraty často sprevádzané aj tinitom?

Pocity závratu a tinitu patria vôbec k najčastejším subjektívnym príznakom a ťažkostiam pacientov, najmä vo vyššom veku. Hoci príčiny závratov dokážeme odhaliť vo väčšej miere, pri tinite to ide ťažšie – tu vieme príčinu odhaliť menej často. Žiaľ, hučanie a pískanie v ušiach vzdoruje liečbe silnejšie, a pacient sa s tým jednoducho musí naučiť žiť.

Aké liečebné postupy existujú pri závratoch s neurologickým podkladom?

Závisí to od toho, o akú chorobu ide. Dôležité je však odstránenie príčiny. Kým na periférne poruchy rovnováhy sa „neumiera“ (aj keď sú pre pacienta subjektívne veľmi nepríjemné), pri neurologických príčinách poruchy rovnováhy to nemusí platiť. Ak je príčinou závratov cievna príhoda, tam riešime už len následky; pokiaľ ide o operovateľný nádor, nastupuje neurochirurgia.

Príčinou symptómov však môžu byť aj zápalové procesy v mozgovom kmeni, mozočku, či miechových povrazcoch.

Čo by mal urobiť človek, ak má závraty?

Rozhodne ich nesmie podceňovať. Mal by okamžite navštíviť obvodného lekára, ktorý je dostatočne erudovaný na to, aby vedel, či pacienta poslať k ORL špecialistovi, k neurológovi, prípadne k obom. Ak príde závrat náhle, z plného zdravia, s masívnou vegetatívnou symptomatikou – v podobe zvracania, bledosti – treba sa okamžite dopraviť na najbližší urgentný príjem lekárskej pomoci, pretože môže ísť o príznak vážneho ochorenia, napríklad nedokrvenia mozgového kmeňa, upchatia cievy v mozgu, a teda náhlej cievnej príhody. Každý závrat je pre človeka akýmsi alarmom, že s organizmom sa deje niečo zlé.

Zdroj:http://www.slovenskypacient.sk