Nachádzate sa: Úvod > Choroby > Psychické > Vždy pripravení? Stres potrebujeme, ak je ho však priveľa, vyvoláva choroby

Vždy pripravení? Stres potrebujeme, ak je ho však priveľa, vyvoláva choroby

Je zložité definovať pojem stresu. Zjednodušene sa dá označiť ako stres všetko, čo nás núti prispôsobiť sa novým okolnostiam, čo nám spôsobuje preťaženie.

Každý z nás reaguje na stresové podnety individuálne, a preto aj reakcie na stres sa môžu líšiť od človeka k človeku. Medzi telesné prejavy patria zvýšená nervozita a napätie, poruchy koncentrácie, bolesti hlavy, zvýšená alebo nepravidelná srdcová činnosť, žalúdočné problémy, kŕče či zvýšená dráždivosť svalov. Nemusí pritom ísť iba o stres psychický, ale aj o reakcie organizmu na vonkajšie podnety ako napríklad hlučné prostredie, zmeny času alebo prostredia, nepriaznivé poveternostné podmienky, nadmerná fyzická záťaž či nesprávna životospráva. Stres prežívame aj pri každom pocite radosti, žiaľu, napätí, strachu či úzkosti. Kedy však ide o zdravé zaťažovanie a kedy je to už nezdravé preťažovanie?

 



Kedy už škodí?

Stres je reakcia na nadmernú záťaž, ktorú vníma určitý človek v konkrétnej situácii. Často si zamieňame pojem stres – reakcia a pojem stresor – podnet, ktorý vyvoláva stresovú reakciu. Stres je škodlivý vtedy, keď ho vnímame ako niečo negatívne.Hranice záťaže má však každý človek inde. Väčšina ľudí dnes žije v rýchlom tempe a stres je vnímaný ako prirodzená súčasť života. Pri dlhodobom vystavení organizmu stresu však môže negatívne ovplyvniť naše zdravie. „Stres vyvoláva v ľudskom tele reakciu, pri ktorej sa aktivuje mozog, žľazy s vnútornou sekréciou, nervový a imunitný systém. Organizmus sa pripravuje, aby zvládol záťažovú situáciu – v minulosti išlo často o útok alebo útek. Prehlbuje sa dýchanie, stúpa srdcová frekvencia, zvýši sa prekrvenie kostrového svalstva, stúpa hladina cukru v krvi. Ak sme dlhodobo vystavení stresujúcim podnetom, organizmus sa vyčerpáva a stres sa v konečnom dôsledku môže podieľať na rozvoji rôznych civilizačných chorôb, najmä srdcovo-cievnych ochorení, ochorení tráviaceho systému alebo psychických ochorení,“ vysvetľuje MUDr. Katarína Babinská, PhD. z Fyziologického ústavu LFUK v Bratislave.
 Stres je reakcia na anadmernú záťaž, ktorú vníma určitý človek v konkrétnej situácii                                                                                             

Choroby a zranenia

Poznáme niekoľko druhov stresu. Negatívny stres (distres) je už spomínaný nadmerný, dlhotrvajúci, ktorý môže mať škodlivý účinok na duševné, fyzické a duchovné zdravie. Odhaduje sa, že stres je najbežnejšou príčinou chorôb, ktoré sú dôvodom, že vyhľadáme praktického lekára. Choroby vyvolané stresom má až 80 percent pacientov. Stres je faktorom, ktorý sa podieľa na bolestiach hlavy, tráviacich ťažkostiach, ekzémoch, imunitných problémoch či nespavosti. Ovplyvňuje však aj vznik onkologických ochorení, kardiovaskulárnych a respiračných chorôb. Vystresovaný človek sa ľahšie zraní, často podlieha závislostiam a zvýšene ho postihujú duševné poruchy.

Dobrovoľný stres pri adrenalínových športoch udržiava človeka v strehu

Hurá do boja

Opakom negatívneho stresu je pozitívny stres (eustres). Súvisí s motiváciou a zdolávaním náročných situácií. Takýto stres tiež vyvoláva pocit naliehavosti a čulosti, ktoré sú potrebné na prežitie v ohrození – napríklad keď prechádzame cez cestu v rušnej premávke, kráčame v nebezpečnom teréne alebo šoférujeme v zlom počasí.

Každý pozná ľudí, ktorí vyhľadávajú takzvaný chcený stres. Je spôsobený výnimočnou situáciou – napríklad pri skoku padákom, skialpinizme, hlbinnom potápaní. Zvýšená hladina adrenalínu a endorfínov vyvoláva stav zmeneného vedomia a tento druh stresu je istým spôsobom návykový. Asi najhoršie pôsobí na človeka predlžovaný stres. Je dlhodobý a vyvolávajú ho faktory, ktoré pôsobia na človeka počas dlhého času – napríklad strata životného partnera či dieťaťa, chudoba, strata spoločenského postavenia. Čím dlhšie stres trvá, tým väčšia je pravdepodobnosť psychosomatického ochorenia. Lekári sa bežne stretávajú napríklad s prípadmi ľudí, ktorí sa dlhé roky starajú o chorého príbuzného a po jeho smrti, keď už zrazu nemusia byť „v pohotovosti“, sami vážne ochorejú.
                                                                                  

Kompenzovať si stres pitím alkoholu či vyvolávaním konfliktov nie je vhodné.

Útek a útok

Prejavy stresu sa môžu objaviť – ukázať na niekoľkých úrovniach. Fyziologicky môžeme stres vnímať cez už spomínané telesné príznaky – napríklad cez bolenie hlavy, môže sa prejaviť búšením srdca, plytkým dýchaním, stiahnutým hrdlom, bolesťami brucha a čriev, zažívacími problémami... Ďalším prejavom býva emocionálna reakcia, ktorá je často neprimeraná – strach, hnev, radosť, smútok. Prejavy stresu v našom správaní už zvyčajne zaregistrujeme a dokážeme ovládať. Klasické sú „praveké reakcie“ – útek, útok alebo správanie, ktorým chceme stres ovládnuť – napríklad vyvolanie konfliktu, fajčenie či požitie alkoholu ako utlmujúceho prostriedku. Existujú však aj vhodné kompenzácie stresu – napríklad šport, venovanie sa upokojujúcim záľubám. Dôležité je napríklad aj pravidelné dopĺňanie magnézia – minerálu, ktorého spotreba v organizme v dôsledku vplyvu stresových faktorov narastá. Jeho nedostatok sa pritom spája napríklad so vznikom inzulínovej rezistencie, zvýšeným tonusom hladkého svalstva, poruchami metabolizmu tukov, ale aj s mnohými srdcovo-cievnymi ochoreniami.

Šport a fyzická aktivita odbúravajú stres.

Podľa psychológov negatívnemu stresu môžeme do istej miery predchádzať. Môžeme ho predvídať, zmierniť reakciu naň, ba dokonca môžeme sa s ním aj zmieriť, teda akceptovať ho. Úplne vymazať všetky druhy stresu zo života však nie je možné. Bez neho by sme stratili prostriedok na zvládanie nových situácií, nenapredovali by sme. Primeraný stres totiž naozaj patrí k životu.

 

 

 

 

Zdroj:http://zivot.cas.sk