Nachádzate sa: Úvod > Hobby > Tanec, hudba > Aký má na deti vplyv hudba?

Aký má na deti vplyv hudba?

Podľa Platóna sa hudba spája s ľudskou prirodzenosťou a vedie ju k poznaniu krásy. Aristoteles tvrdil, že človek má vrodený zmysel pre rytmus a melódiu. Preto na neho hudba silno pôsobí a môže mu poskytnúť očistu od nepríjemných psychických stavov. Pre tieto účinky oceňoval význam hudby  aj v mravnej výchove.

Aj súčasní vedci už niekoľko rokov skúmajú vplyv hudby na deti a ich výskumy jednoznačne hovoria v prospech spievania a počúvania hudby. Hudba a spev vplývajú na deti vo viacerých oblastiach. Deti sú schopné vnímať hudbu ešte pred narodením. Známe sú výsledky výskumu prenatálnych psychológov Davida Chamberlaina a Thomase Vernyho, ktorí zistili, že dieťa v mamičkinom brušku sa vďaka  príjemnej a pozitívnej hudbe dokáže upokojiť, ale pri agresívnej hudbe aj rozrušiť. Po pôrode bábätká reagujú na piesne a skladby, s ktorými sa zoznámili ešte pred pôrodom. Napríklad je známe, že Česká filharmónia organizuje koncerty  pre tehotné  ženy a matky s malými deťmi. Výber skladieb prispôsobujú malým poslucháčom. Najlepšie na dieťatko vplýva matkin spev, ale pozitívne na deti pôsobí napríklad Mozartova hudba. Viac o tejto hudbe a jej vplyve na človeka sa môžete dočítať v článku Čo je to Mozartov efekt?

Matkin spev dieťa upokojuje a navodzuje mu príjemné pocity. Aktuálnu mieru stresu je možné rozpoznávať prostredníctvom hladiny stresového hormónu kortizolu. Ten sa nachádza okrem iného aj v slinách. Podľa uznávaného neurológa Františka Koukolíka stačí krátke spievanie a množstvo vylučovaného kortizolu prudko klesá. Pokles trvá ešte 25 minút po skončení spievania.

Výskumy tiež uvádzajú, že spievanie prehlbuje dýchanie, okysličuje organizmus, posilňuje krvný obeh, zlepšuje koncentráciu, fantáziu, vyššie city, podnecuje originalitu, vytvára pozitívny vzťah k umeniu a k prírode, zlepšuje imunitu, pretože prepojením melódie, rytmu a tempa synchronizuje telesné procesy. A čo je tiež veľmi dôležité,  pri speve dochádza k aktivizácii tých častí mozgu, ktoré ovplyvňujú vnímanie a spracovanie emócií, citovosti a empatie. Pri speve deti prežívajú uvoľnenie a hlbokú relaxáciu. Tým najmenším spievanie pomáha aj pri osvojovaní rečových schopností. Odborníci sa zhodujú na názore, že deti ktoré sú od malička hudobne rozvíjané, získavajú okrem potešenia z hudby podvedome aj predpoklady k rozvoju  kognitívnych schopností. V dojčenskom veku vedie počúvanie hudby a „hudobné bľabotanie“ k intenzívnemu prepájaniu sietí nervových buniek v mozgu. Pri intenzívnom a aktívnom prežívaní hudby zvládajú deti v tomto veku hudobnú komunikáciu ako svoju druhú materinskú reč. Deti majú rady uspávanky, pesničky či riekanky. Časom sa text naučia a môžu si spievať spolu s rodičmi, čím sa pesnička alebo riekanka pre ne stane pôsobivejšia.

Aj na školákov vplýva správna  hudba pozitívne a ovplyvňuje ich vo viacerých smeroch. Deti si pri speve obohacujú slovnú zásobu, lepšie čítajú, zdokonaľujú sa v matematike, spoločenských aj prírodných vedách. Spev je podľa odborníkov tiež vynikajúcim nástrojom na výučbu cudzích jazykov, čo aj využívajú jazykové školy. Hudba je výborným nástrojom aj na rozvoj detí s mentálnym postihnutím.

Štúdie ukazujú, že deti, ktoré sa venujú spevu alebo hre na akýkoľvek hudobný nástroj, dosahujú lepšie výsledky vo všetkých predmetoch. Nie je až tak dôležité, aby sa dieťa venovalo hudbe pod vedením profesionála, ale mali by ste sa snažiť budovať v ňom lásku k nej. Deti, ktoré sa venujú hudbe, sa učia oceniť krásu, ako aj rozvíjať sústredenie a dôveru prostredníctvom hudby.

Vysokoškolská pedagogička Sharlene Habermeyer  tvrdí, že ak deti nespievajú v nejakom zbore alebo nehrajú na nejaký hudobný nástroj, mali by sme im púšťať hudbu denne aspoň 20 minút. Tieto deti sa potom učia jednoduchšie a efektívnejšie ako tie, u ktorých hudba v živote nehrá žiadnu rolu.

Psychológia hudby prisudzuje hudbe vo vzťahu k dieťaťu niekoľko funkcií, ktoré je potrebné si uvedomovať. Podľa F. Sedláka sú to:

1. Estetická funkcia

Tá umožňuje hudobno-estetický zážitok a poznávanie krásy. Estetický zážitok býva u hudobne pripraveného detského poslucháča veľmi silný a dáva do pohybu jeho vnútorné bytostné sily a formuje celú jeho osobnosť.

2. Výchovno-etická funkcia

Jej úlohou je formovanie mravného profilu dieťaťa a jeho názory. Veľa piesní totiž obsahuje výrazné morálne posolstvá, príbehy a ponaučenia.

3. Funkcia špecifického osvojovania sveta

Prostredníctvom hudby deti môžu spoznávať svet. Napríklad po sledovaní nejakej hudobnej rozprávky alebo po nejakom hudobnom predstavení v divadle majú veľkú chuť rozprávať o tom, čo videli a  počuli. Hudba a piesne sa tak môžu stať jedným z prostriedkov medziľudskej komunikácie.

4. Terapeutická funkcia

Tak, ako som už spomínala, hudba dokáže podnecovať a upokojovať. Poskytuje deťom harmóniu, napĺňa ich dušu radosťou, umožňuje psychické odreagovanie od konfliktných situácií. Poskytuje tiež zábavu a rozptýlenie.

Aby si deti dokázali hudbu obľúbiť, je nesmierne dôležité, aby sa s ňou zoznamovali nenásilne a systematicky. Nezabúdame pri tom hlavne na kvalitnú hudbu, pretože hudba nemusí pôsobiť len kladne a esteticky účinne. Jej zlý výber a k tomu ešte prehnané decibely môžu ohrozovať zdravie dieťaťa. Ak dieťa počúva nevhodnú, väčšinou agresívnu hudbu  s vulgárnymi textami, stráca sa jej estetické a výchovné poslanie. Takáto hudba namiesto osobnostnej kultivácie spôsobuje otupenie dieťaťa. Mnoho rodičov si myslí, že deťom stačí pustiť pieseň z komerčného rádia, a to pre kontakt s piesňou stačí. Zabúdajú na spev v rodine a  zabúdajú aj  známe piesne, ktoré predkovia bežne spievali. Hudobný smog si mnohí zamieňajú s počúvaním kvalitnej hudby alebo spievaním piesní pri rôznych činnostiach.

Vhodné a premyslené využitie piesní a hudby deťom naozaj veľmi pomáha. A tak doma, v aute či na výletoch čo najčastejšie so svojimi deťmi spievajte, tancujte a hrajte na hudobné nástroje.


Jaroslava Koníčková
Autor článku

Zdroj:http://www.eduworld.sk