Nachádzate sa: Úvod > Ideálny pomocník > Môj príbeh > Príbeh pani Ľubky o jej alternatívnej liečbe rakoviny prsníka

Príbeh pani Ľubky o jej alternatívnej liečbe rakoviny prsníka

Dobrý deň, pred pár dňami som dostala váš email o Dni narcisov a čo je za tým. Prešla som si tie stránky a s mnohým som musela súhlasiť, pretože som to na vlastnej koži zažila pred pár mesiacmi. Rozhodla som sa napísať vám môj príbeh, verím, že snáď pomôže iným ľuďom.V auguste roku 2011 som si nahmatala v prsníku hrčku, ktorú som už nejakú dobu prehliadala, lebo som si myslela, že to bola len zdurená žľaza. Nakoniec som sa objednala na vyšetrenie, nasledovalo sono a mamografia. Veľmi rýchlo som sa ocitla u prsníkového chirurga, nádor mal veľkosť 5×4 cm. Postup bol jednoznačne operovať, no bolo mi zvláštne ako mi bol proces operácie vysvetlený. Že počas operácie pošlú nádor na rýchlu patológiu a výsledok bude asi o pol hodinu. Zatiaľ sa chirurg s prsníkom „pohrá“ – čomu som vôbec nerozumela, veď ho mal zašívať…a keď príde výsledok, tak mi prsník zašijú. No, nesedelo mi na tom pár vecí. Chirurg sa ma opýtal, či chcem, aby ma operoval on. Ja že môže byť, tak dal mi nejakú zmluvu na podpis. Keď som si to doma prečítala, zistila som, že za tento výber chirurga chce odo mňa nemocnica 160 Eur, o čom sa mi chirurg pri osobnom rozhovore absolútne nezmienil! Neskôr som zistila, že je bežnou praxou, že žena ide na vybratie nádoru, avšak ak patológ zhodnotí nádor ako rakovinový, zhubný či podozrivý, tak podľa protokolu môžu prsník amputovať. Samozrejme, že žena pred operáciou podpisuje súhlas aj s operačnými postupmi, ale že ju to môže stáť amputáciu, sa dozvie až keď je PO tom. Moja operácia sa ale nemohla uskutočniť, pretože som bola chorá a už dlhšie som mala silný dusivý kašeľ, pre ktorý sa operácia posunula. Nakoniec som zrušila až tri termíny operácie, pretože som sa začala zaujímať o liečbu rakoviny a vedela som, že nemám chorý prsník, ale niečo mi v tele nefunguje dobre. Že nádor je vrchol ľadovca a že by sa mi to mohlo vrátiť spať. Dostala som sa k ľuďom, ktorí mi pomáhali zvládať môj stav – diéta, výživové doplnky, ja som svoj stav nebrala ani tragicky. Ešte nasledujúcich 9 mesiacov som aj pracovala a popri tom sa liečila, verila som, že to zvládnem. problémy sme mali už aj s tým, že výživové doplnky boli dosť finančne náročné, ale pomohli nám nejakí známy a priatelia to zvládať – stali nás okolo 300-400 eur mesačne.Asi po 6 mesiacoch som ale ochorela, bola som aj na antibiotikách a mala som vysoké teploty. Bola som chorá s teplotami v priebehu dvoch mesiacov dva krát, medzitým aj manžel aj dcérka, ktorá mala 5 rokov. Cítila som, že sa mi nádor zväčšoval pomaly ale isto. Cítila som, že je oddelený od okolitého tkaniva, čo mi bolo indikovane ako dobrý znak. Neustále som hľadala ďalšie informácie čo by som mala robiť. Narazila som na metódy, ktoré iným účinne pomohli, ale zistila som, že sú aj finančne náročné. Napríklad liečba vitamínom B17, metabolická liečba, … V máji som navštívila jedného onkológa, o ktorom som zistila, že je aj za alternatívne metódy. Vtedy mal môj nádor už 9x7cm. Hneď po vyšetrení mi povedal, že keby som bola jeho manželka, že ma hneď vezme na chirurgiu, že som ohrozená na živote, že mam jednať rýchlo! Samozrejme, čo sa týkalo operácie, jednalo sa jednoznačne len o amputáciu, a taktiež vyžadoval biopsiu. Nedala som na biopsiou ani amputáciou absolútne žiadny súhlas, odišla som od neho s plačom a obdobie, ktoré nasledovalo bolo pre mňa a moju rodinu emočne veľmi silné a náročné. Už som pomaly konfrontovala aj to, že mi amputujú prsník alebo že nebodaj by som mohla aj zomrieť… Jeho názor potom podporil ešte jeden iný renomovaný onkológ. Medzitým som sa dozvedela o lekárovi z Talianska, doktorovi Simoncinim a jeho úspešnom a dlhoročnom liečení pacientov s roztokom sódy bikarbóny. Vyskúmal, že rakovinové bunky rastú v kyslom prostredí a že za ich vznikom je rozšírenie huby candida albicans, že ju jednoznačne vie zvládnuť roztok sódy bikarbóny. Zabráni sa tak jej ďalšiemu šíreniu či rastu. Navštívila som ho koncom mája osobne v Ríme a povedal, že mi vie pomôcť. Rozhodli sme sa pre jeho postup, pretože mal vysoké štatistiky vyliečenia. Avšak operácia mala stáť 11 000 Eur, čo bola pre nás nepredstaviteľná suma! Pretoze si na Slovensku platím zdravotné poistenie, tak sme sa snažili zistiť, či by túto operáciu v zahraničí moja poisťovňa preplatila. Avšak sme narazili na mnohé prekážky a jej preplatenie bolo veľmi malo pravdepodobné, až nemožné.

 

 

Pred 4 rokmi mal môj otec rakovinu pľúc a videla som, ako ho vysiľovali opakované biopsie, chemoterapie mu zrútili imunitný systém a nakoniec zomrel na otravu krvi do 8 mesiacov od diagnózy! Povedala som si, že ja nebudem ďalšie číslo v štatistike a že si nedám zničiť svoje telo. Rozhodla som sa žiť a bojovať.
Určite som mohla niektoré veci urobiť inak, ale prešla som si svojou cestou a zvládla som to. Na začiatku som mala pocit, že som ako sám vojak v poli, pretože som si musela zháňať informácie, ktoré som potrebovala na zvládnutie svojho stavu. Počas celej doby som ale verila, že sa mi to podarí zvládnuť. Viera je to, čo ma sprevádzalo počas celej doby. Momentálne si ešte stále liečim svoje telo a beriem výživové doplnky. Zo stravy som vylúčila mäso a väčšinu živočíšnych tukov. Potrebujem svoje telo, pretože plánujeme ešte jedno dieťa a svoj prsník ešte využijem. Snažím sa rozprávať ľuďom o tom, čo som prežila a posúvam im správne informácie. Keď sa im alebo im blízkym niečo také stalo, či stane, je im predkladaná iba jediná liečba a riešenie. To sa rozhodnú akceptovať, pretože si ani len nevedia predstaviť, že by existovalo aj nejaké iné riešenie. Riešenie omnoho efektívnejšie, účinnejšie a bez vedľajších účinkov! Ak by som aj touto cestou mohla byť niekomu nápomocná, budem rada, môžete mu dať na mňa kontakt. Museli sme jednať rýchlo a tak sme na ňu urobili zbierku. Oslovili sme našich známych a priateľov a poprosili o pomoc či už vo forme daru alebo pôžičky. Nakoniec sa nám to podarilo a operácia sa uskutočnila, aj keď som už dlhodobo mala zvýšenú teplotu a nádor sa zväčšoval. Mal už veľkosť 12x10cm. Našťastie som mala po pôrode mojej dcéry zväčšené prsia a po odňatí nádoru mi ešte stále ostala veľkosť prsníka č.2. Prsník je síce menší, ale nie je nijako deformovaný. Bol mi odňatý len nádor. Mala som šťastie v nešťastí, lebo lymfatické uzliny boli v poriadku a nemala som žiadny iný nalez na pľúcach. Operácia sa uskutočnila v polovici júna v Srbsku na súkromnej klinike a starostlivosť tam bola veľmi dobrá, veľmi milí a ochotní lekári aj personál. Môjho manžela naučili ako mi má doma robiť výplachy sódou bikarbónou, pod pazuchou som mala vývod do prsníka. Preplachovanie sme mali vykonávať celý mesiac, takmer každý deň. Terapia bola bolestivá, ale dalo sa to zvládnuť. Histológia nebola jednoznačná, nádor bol benigno-malígny. Lekári tu na Slovensku by ma chceli ďalej operovať a vziať ešte časť prsníka, čo som odmietla.Na kontrolnom sone som bola po 4 mesiacoch od operácie, nález žiadny. Pani doktorka ma ale ešte pred vyšetrením na sone posielala na mamografiu, s čím som nesúhlasila a očividne som tým doktorku nahnevala. Trvala som však na svojom. Našla som si onkologičku, ktorá s celou mojou akciou prejavila nesúhlas a musela to niekoľkokrát zdôrazniť. Povedala, že s rádioterapiou majú veľmi dobré výsledky. Pekne som ju poprosila a nakoniec sme sa dohodli, že ma nebude nútiť do vecí, s ktorými nebudem súhlasiť. A že mi môžu zobrať krv a robiť sonografiu. Nakoniec som asi mohla byť rada, že ma doktorka do svojej starostlivosti prijala. Asi sa nestretávajú často s pacientmi, ktorí s nimi diskutujú, či snažia sa predložiť iné metódy a možnosti liečby.

Zdroj:www.badatel.net