Nachádzate sa: Úvod > Kurzy a školenia > Život vozíčkara > Vozičkári nestoja o súcit, ale o adrenalín

Vozičkári nestoja o súcit, ale o adrenalín

          

Prepája handicapované deti a mládež s ich zdravými rovesníkmi. Organizuje spoločné výlety, kultúrne podujatia i športové aktivity, kde je choroba piate koleso na voze a bariéry sa rúcajú predovšetkým v hlavách. Dvadsaťšesťročný Honza Vimmer so svojím bratom Tomášom takto dokázal zmeniť život už takmer stovke ľudí i sebe.
Pod značkou Layne Tour prevádzkujú súrodenci Vimmerovi cestovnú kancelária pre mladých. Jednou z ich aktivít sú okrem študentských zájazdov tiež netradičné zážitkové pobyty pre handicapovaných. Miesto rodičov a postarších asistentov majú na pomoc ich rovesníkov, miesto terapie a kúpeľov jazdia na raftoch, hrajú paintball alebo strieľajú zo vzduchoviek.


Bežci na vozíčku

Pred tromi rokmi sa Honza rozhodol bežať pražský polmaratón, ale nemohol dlho nájsť nikoho do tímu. Po čase narazil na ponuku organizácie Running with those that can not. " Hľadali športovcov, ktorí by so sebou viezli handicapovaného na vozíčku. Ani chvíľu som neváhal a prihlásil sa, "opisuje svoje skúsenosti, kedy sa dostal do kontaktu s postihnutými deťmi.
"Boli to neuveriteľné emócie. Keď dobiehate k cieľu, tlačíte jasajúce dieťa trpiace svalovou dystrofiou, okolo seba vidíte  fandiacich rodičov aj úplne neznámych ľudí a počujete väčší potlesk, než zožali víťazi, veľa sa toho v tej chvíli vo vás zmení. "

Terapia priateľstvom
Honzu okamžite prepadla potreba niekomu sústavne pomáhať. Po návšteve Základnej školy pre postihnutých v Opave sa zoznámil so Zdeňkom, ktorý pretrpel detskú mozgovú obrnu. Postupom času sa z nich stali nerozluční priatelia. Spoločne sledovali hokej alebo si len tak rozprávali o živote. Pre jedného úplne bežné veci, pre druhého jedinečné vytrhnutie z každodenného stereotypu.
"Väčšina detí a mladých ľudí s handicapom trávi svoj život v akomsi vákuu, kde sú väčšinou len starší ľudia - ich rodičia alebo ošetrovatelia. Chýbajú im interakcie s rovesníkmi, "zdôvodňuje Honza svoje rozhodnutie začať obe skupiny cielene prepájať.
Keď ho oslovil Klub handicapovaných v Opave s nápadom na špeciálny zájazd pre jeho členov, neskrýval svoje nadšenie. Rozhodol sa ale k organizácii pristúpiť netradičným spôsobom. Na pomoc povolal svojich priateľov a kamarátov, do programu zahrnul adrenalínové aktivity.
Ako problém, ktorý mohol ohroziť celú realizáciu, sa ale vzápätí objavila bezbariérovosť. "Väčšina ubytovacích kapacít síce proklamuje, že sú vhodné pre ľudí na vozíčku, ale jedná sa napríklad o jednu  alebo dve izby. A my sme ich potrebovali minimálne dvadsať, "spomína Honza na prebdené noci pri počítači, kým konečne našiel zasľúbené miesto v Kateřinice.

Nechceme ani korunu
V prípade, že rodič posiela svoje handicapované dieťa na výlet, hradí väčšinou náklady nielen na neho, ale aj na jeho asistenta. Suma, ktorú musí zaplatiť, často prevyšuje rodinný rozpočet. Súrodencom Vimmerovým to neprišlo fér, tak sa rozhodli ísť inou cestou - od účastníkov nechceli ani korunu.
"Oslovili sme klientov našej cestovnej kancelárie, či by sa nechceli ísť na víkend starať o svojich rovesníkov, ktorí to nemajú v živote tak jednoduché. Prihlásilo sa nám viac ako päťdesiat ľudí, ktorí boli ochotní ísť bez nároku na akúkoľvek mzdu. A to bolo pre nás obrovské prekvapenie, "rozpráva. Okrem toho sa tiež bratia vypravili do niekoľkých firiem, ktoré žiadali o príspevok na pokrytie nákladov na ubytovanie a stravu. "Báli sme sa, že nás všetci vyhodia, pretože prosiť ich o peniaze musí predsa každý druhý. Ale boli nadšení. Dali nám, čo mohli. A nakoniec mohli ísť všetci účastníci zadarmo, "usmieva sa Honza.

Miesto súcitu adrenalín
Trojdňový pobyt v Beskydách sa niesol v duchu adrenalínových aktivít. Hral sa paintball, strieľalo sa zo vzduchovky, vyrábali sa tričká a placky, jazdilo sa na štvorkolke a na raftoch. Asistenti a ich zverenci si k sebe rýchlo našli cestu.
"Kľúčom k úspechu bolo hlavne to, že sme si vopred urobili malý prieskum," hovorí Honza. "Zistili sme si dopredu, kto má aké potreby, čo ho baví a koľko má rokov. Podľa toho sme párovali dobrovoľníkov. "Na každého handicapovaného boli minimálne dvaja, ktorí ho sprevádzali takmer na každom kroku.
Lúčenie po iba jednom víkende bolo plné emócií. V nadšení sa objímali, dojatím plakali. Priateľstvá, ktoré sa behom pár desiatok hodín stihli vytvoriť, zostali aj po odchode. "Postupne vznikla komunita mladých ľudí, kde nie sú bariéry fyzické ani mentálne. Trávia spoločne svoj voľný čas, rozprávajú sa o svete a bavia sa. Nezáleží na tom, kto je hendikepovaný a kto nie, "opisuje Honza jadro asi pätnástich ľudí, s ktorými teraz vymýšľa ďalšie dobrodružné aktivity.

Joy Ride sa veselo rozbieha
Postupom času získal projekt meno Joy Ride, business plán aj víťazstvo vo verejnom hlasovaní súťaže Social Impact Award organizovaný pražským Impact Hubom. "Prihlásili sme sa, pretože sme sa potrebovali posunúť ďalej. Získať skúsenosti a tiež sa zamyslieť nad tým, ako to dlhodobo udržať v chode, "vysvetľujú.
Motivovaní úspechom a nadšenými deťmi usporiadali niekoľko ďalších zájazdov do Prahy či Viedne, strávili aj deň v útulku alebo zorganizovali vianočný večierok. Vďaka crowdfundingové kampani a podpore Nadácie Vodafone Česká republika získali 300 000 korún na nákup špeciálnych športových vozíkov a tiež na financovanie ďalších aktivít Joy Ride.
"Zatiaľ sa nám podarilo zapojiť celkom 30 - 40 handicapovaných a viac ako 100 asistentov. Usporiadali sme takmer desať podujatí a máme toho v pláne ešte oveľa viac. Napríklad bežecký závod, minifestivale, benefičný koncert, ples alebo aj organizovanú návštevu divadiel a muzikálov, "vypočítava Honza.

Spoločensky prospešné podnikanie
Pod vedením mentorky Silke Horakove transformovali svoju neziskovú činnosť do udržateľného modelu spoločensky prospešného podnikania. "Uvedomili sme si, že vo financovaní výletov nemožno spoliehať len na sponzorov," hovorí Honza, ktorý je presvedčený, že zmysel tkvie v mladých ľuďoch. Tí sú ochotní nielen pomôcť svojim rovesníkom bez nároku na mzdu, ale navyše sa môžu finančne podieľať aj na samotných nákladoch na spoločné aktivity. Preto na zájazdoch Joy Ride platia ako handicapovaní, tak aj  asistenti, ktorých je väčšinou dva a viac na jedného zverenca.
V súčasnej dobe zakladajú neziskovú organizáciu, ktorej mene chcú všetky aktivity zaštítiť. V pláne je aj transparentný účet, na ktorý by odchádzalo 50 korún z každého predaného zájazdu v ich cestovnej kancelárii. Zamerať sa chcú aj na takzvaný. sociálny teambuilding. "Opíjania sa v pivniciach na Morave a lanovým centrám už odzvonilo. Radi by sme ponúkli firmám možnosť unikátneho spoločného výletu ich zamestnancov s niekoľkými hendikepovanými. "

Bariéry sú len v hlavách
Mladí zakladatelia veria, že bariéry často existujú hlavne v hlavách intaktnej populácie, a tak robia všetko preto, aby prispeli k ich odstráneniu. Ich posledná spoločná návšteva Prahy takmer pripomínala flash mob. "Pre hendikepovaných je hrozne ťažké cestovať metrom, pretože bezbariérových staníc je len pár. A predsa nepôjdeme o päť zastávok ďalej len preto, že niekto hovorí, že vozík nemôže ísť po eskalátore, "spomína Honza na situáciu vzbudzujúce desiatky prekvapivých pohľadov, keď sa na jazdiacich schodoch zišlo niekoľko vozičkárov naraz.
Lekcia na odbúravanie bariér pokračovala aj po príchode súpravy, kedy asistenti vystúpili bez svojich zverencov sa slovami "To dôjdete, nie?". "Bolo to samozrejme dohodnuté, vedeli, že sa pre nich vrátime. Ten moment, kedy sa všetci vozičkári začali surovo smiať a ostatní cestujúci len nechápavo pozerali, bol nezabudnuteľný. A o to nám presne ide. Nechceme sa k handicapovaným správať so zbytočným rešpektom a bázňou. Robíme si z nich normálne srandu a oni nám to radi vracajú. Chceme sa jednoducho baviť ako normálni ľudia, "uzatvára Honza.
"A myslím, že budem hovoriť len za seba, keď poviem, že tá férovosť a rýdza úprimnosť, ktorá medzi nami všetkými panuje, je neuveriteľná. Som vďačný za to, že môžem byť súčasťou tejto komunity. "

Zdroj: www.hubpraha.cz