Nachádzate sa: Úvod > Liečba > Úspešne vyliečení > Príbehy a referencie

Príbehy a referencie

Mená klientov boli pozmenené pre zachovanie ich anonymity. Táto časť sa aktualizuje raz za určité obdobie.


Môjmu otcovi pred 1 1/2 rokom zdiagnostikovali rakovinu prostaty už vo veľmi pokročilom štádiu. Lekári sa vyjadrili, že mu už žiadne lieky ani liečba nepomôžu, s prognózou života len niekoľko mesiacov.
Bol to pre nás všetkých veľmi nepríjemný šok, ale rozhodne sme sa nechceli vzdať. Obzvlášť po vyjadrení otca, že on ešte nechce odísť a už vôbec nie po narodení druhého pravnúčika. Rozhodol sa zabojovať, čo bolo pre ďalší priebeh liečby veľmi podstatné. Operačne mu odstránili najväčšie ložisko nádoru. Potom sme sa obrátili s prosbou o pomoc na liečiteľov rod. Briestenských a následne zahájili liečbu priamu i diaľkovú. Po približne 1/2 ročnej liečbe sme mohli skonštatovať, že bola nad očakávanie úspešná, čo aj potvrdili rozličné lekárske vyšetrenia, vrátane neskoršej gamagrafie. Kosti a všetky orgány boli teraz úplne čisté , bez akýchkoľvek stôp po predošlých metastázach. Pričom kosti potrebujú 15 rokov na svoju úplnú regeneráciu. V tomto prípade to gamagrafia potvrdila už po 1 1/2 roku. Ďakujeme a prajeme ešte veľa spokojných a úspešne vyliečených aj už údajne "nevyliečiteľných" pacientov. S pozdravom Slavo s otcom od Košíc.


Príkladom spolupráce bol prípad 50 ročnej pani Márie, ktorej sa rozpadal pankreas a dávali jej dva až tri dni života. Liečba prebiehala na diaľku. Musela sa očistiť od negatívnych vplyvov a následne bola energeticky liečená. Na naše prekvapenie, po troch týždňoch sa liečená osoba prišla poďakovať.


Pri našej liečebnej praxe sa stávajú situácie, ktoré sa vryjú hlboko do pamäte. Liečil som osobu, ktorá nemala dobrý stav. Lekár prehlásil, že už jej nie je pomoci. Osoba bola liečená asi dvadsať minút. Nič sa neudialo. Sadli sme si vo vedľajšej miestnosti a popíjali kávu. V tom počujeme hrmot z vedľajšej miestnosti. Okamžite bežíme na miesto. V tom vidím, že daná osoba sedí na posteli a ešte nás viac ohúrilo, keď prehlásila: „Dajte mi polievky, som hladný.“


Poukážem na veľmi pekný príklad z praxe, ktorý prekvapil všetkých. Do ordinácie prišla matka s dcérou. Bola veľmi smutná z toho, že dcére nik nemôže pomôcť. Neustále ju naťahuje na zvracanie. Ťažko sa s ňou komunikovalo, bola nemá. Dal som ju ľahnúť a upozornil, aby si zavrela oči. V priebehu liečby sa neustále usmievala, čo predznamenalo niečo pozitívne. Pri druhej návšteve som sa dozvedel že, jej zdravotný stav sa upravil a začala plynulo rozprávať po 20 rokoch.


Prišli za nami 3 sestry, ktoré nemohli otehotnieť. Skúšali umelé oplodnenia a liečbu u lekára, ale nič nepomáhalo. Zistili sme, že v ich rode ženy trpia prekliatím, ktoré bráni v tom, aby otehotneli. Najskôr sa muselo odstrániť a neskôr sme pokračovali energetickou liečbou. Do roka nám prišli ukázať svojich potomkov.


V prípade ženy, ktorá mala postihnuté jedno oko šedým zákalom a druhé oko zeleným zákalom. Pamätáme si, ako reagovala na liečbu. Absolútne nič necítila a nevnímala. Trochu sme boli z toho sklamaní, pretože obvykle ľudia počas liečby pociťujú rôzne reakcie a ona nič nectila. No a ešte k tomu na druhý deň mala isť na operáciu očí. Jej dcéra nám mala na druhý deň dať vedieť ako operácia dopadla. So smiechom a radosťou mi referovala čo sa vlastne stalo. Mamu pred operáciou opätovne vyšetrovali a tu lekári konštatovali, že operovať jedno oko vôbec nie je potrebné, iba laserom urobia korekciu. A druhé oko je vraj v poriadku, nepotrebuje žiadny zásah, lebo zákal sa stratil. Lekár nechápal, prečo ju jej očný poslal na operáciu, keď tam nič nemá čo operovať.


Pán František trpel dvoma diagnózami, prasknutím - poškodením stavca na chrbtici a neveril, že sa dá pomôcť takýmto spôsobom. Napriek tomu, ho rodina doslova dotlačila k takémuto nedobrovoľnému činu. Mne osobne povedal, že nemá čo stratiť. Po nejakom čase mi jeho blízka rodina oznámila radostnú novinu, že pán František sa z toho dostal. Prečo, ako je to možné? Na to máme jedinú odpoveď. Napriek tomu, že sa liečeniu bránil vnútorne ho prijímal.


Veľakrát môžu byť psychické a zdravotné problémy úzko prepojené. Ukážkou je tomu prípad pani Renáty. Jej zdravotný stav sa rapídne začal zhoršovať. Upadala na psychike, zrak sa jej výrazne zhoršoval. Podstúpila rôzne vyšetrenia, ale nič sa nenašlo. Konečná diagnóza znela psychická porucha. Keď sa objavila u nás doma, prvé čo povedala: „Aj vy si myslíte, že som psychicky chorá?“ Prvý dojem náš bol taký, že áno, pretože vypadala, že je pod vplyvom liekov, či drog. No pri liečebnom procese sme zistili energetický nález, ktorý všetko vysvetľoval. Po liečbe sem jej povedali: „Pani ,vy ale nie ste blázon.“ Pri druhej návšteve Renáta žiarila šťastím, psychika a problém zo zrakom sa upravil a po druhej liečbe sa všetko dostalo do normálneho stavu.


Raz za nami prišla matka, ktorá mala problémy so svojim synom. Keď berieme takéto prípady, nikdy nerozmýšľame či sa to podarí alebo nie, proste pracujeme. Nemohli sme chlapca priamo navštíviť, lebo ležal v nemocnici asi dvesto kilometrov vzdialenom meste. Preto som zvolil diaľkové liečenie. Vnímal som, ako jeho telo reaguje. Energia v jeho tele sa neustále premiestňovala z jednej časti tela do druhej. Uvedomoval som si, že tam kde sa niečo deje, nastávajú aj zmeny. Po chvíli mi niekto volal. Zdvihnem telefón a na druhom konci sa ozve žena, ktorá začala telefonát vetou: „Konečne sa už prebral!“


Raz sme liečili osobu, ktorá ležala v nemocnici. Povedala, v čom spočíval jej problém: „Viem, že liečite ľudí, ja už tri mesiace nemôžem dobre chodiť. Pohybujem sa iba s barlami a to veľmi ťažko. Celý život som sa starala o druhých a teraz som úplne bezmocná.“ Po krátkej liečbe sa jej energia v okamihu zrovnala. Asi tak o päť minút sa v miestnosti ozval nárek. Vyvalený sa pozeráme vedľa na posteľ. Pani vstala a zvolala, už môžem chodiť. Rozbehla sa po miestnosti a prehlásila, že tie barly už nechce vidieť.


Prišla za nami jedna slečna zo zahraničia, ktorá navštívila liečiteľov, lekárov, ale nič nepomohlo. Počas liečenia nás upozornila, že v brušnej dutine cíti značnú bolesť. No postupne sa však vytrácala. Asi po roku sme sa stretli s jej mamou. Tá nám natešene oznámila, že jej dcéra po mesiaci dostala prvú menštruáciu a do roka sa jej narodilo vysnívané dieťatko.


Sonička bola malé dievčatko, ktoré sa strašne bála každého psa. Rozhodli sa, že nás navštívia. Ako zvyčajne, dal som Soničku ľahnúť, aby sa lepšie uvoľnila. Celá procedúra liečenia trvala asi tridsať minút. Potom Sonička vstala a nadšene zvolala: „videla som anjela.“ Na jej tvári bolo vidno obrovskú spokojnosť. Za niekoľko dní som sa náhodne stretol s jej mamou. Už je to v poriadku, zvolala. Sonička už nemá strach zo psov.


Michal bol veľmi energický a vzdelaný človek. Jedného dňa začal zle dýchať. Absolvoval snáď všetky vyšetrenia, ale nič sa nenašlo. Pri energetickej liečbe sa mu rozpustili bloky. Okamžite na to Michal zareagoval so slovami: „Mne sa už konečne dobre dýcha.“


Jarka trpela štyridsať rokov. Po autonehode mala neznesiteľné hučanie v hlave. Pomaly by si na to začala aj zvykať. Dlho sa nič nedialo, až ku koncu jej niečo ako keby prasklo. Zvolala: „Je to preč!“ Po dlhých rokoch trápenia nastala veľmi rýchla úľava.


Dvadsať ročná Monika mala zhrubnutú nohu. Pritom jej lekári nedávali žiadnu šancu. Noha sa jej zväčšovala do takej miery, že jej to upchávalo cievy. Hrozilo jej, že ju odrežu. Vedy sme použili kompletnú terapiu, čím sme jej naštartovali silné liečenie, ktoré okamžite začalo pôsobiť. Pri druhej návšteve nám Monika ukázala odpuchnutú nohu


Mária je asi dvadsať ročné dievča a trpela zvláštnou poruchou. Nikto nevedel, prečo jej zlyháva pohybový aparát. Nevedela sa zohnúť, ani zaviazať si šnúrky na topánkach. Zvláštne bolo na nej, že bola značne nervózna. Samozrejme, okamžite Vás napadne, že daná osoba trpí psychickou poruchou. Po krátkej dobe som zistil, že jej organizmus je totálne „rozhodený“ a plný deštrukcií a negatívnych energií. To z energetického hľadiska znamená, že mala postihnuté prakticky celé telo. Pri liečení sa jej organizmus harmonizoval a bloky rozpúšťali. Upozorním Máriu aby otvorila oči, pretože liečba skončila, ale ona vôbec nereagovala. Ešte raz a hlasnejšie zvolám: „Mária vstávajte!“ V tom momente som dostal odpoveď: „Nechajte ma spať!“ Vtedy sme si uvedomili, že jej organizmus potrebuje spánok na regeneráciu. Asi po troch hodinách sa Mária prebudila. Vôbec si neuvedomila, že sa liečila. S jej otcom sme sa dohodli, že keď sa zobudí, pôjdeme na prechádzku do lesa. Ako sa prechádzame a popritom zbierame kvety uvedomujeme si, že Mária sa bez väčších problémov zohýba a ani si neuvedomuje zmenu ktorá nastala. Tu je vidno, do akej miery dokáže každý prijať liečbu, keď je jej plne otvorený.

Rastislav Briestenský - liečiteľ

Zdroj:www.novacesta.sk